jana blažeková
Babičkine slíže
Vždy som u deda zašla aj do zadnej izby. „Ahoj Babička!" pozdravila som nahlas a usmiala som sa smerom k urne. Stála na skrini vedľa starých dutých hodín, kde si zvykla odkladať peniaze. Aj som prešla po nalepenom štítku s menom. Akoby som čakala dotyk mäkkej ruky. Niekedy som vzala urnu a privinula si ju ako malé šteňa. Chvíľu som len tak stála a dávala pozor, či nezacítim teplo.